Peru – 1. časť – Lima, Cuzco, Sacred Valley

20150915-IMG_0208-Pano

Čo som čakal od Peru? Nehanbim sa priznať, že som vždy mal guláš v rozdieloch medzi Inkami, Maymi a Aztékmi a nejako som predpokladal, že Peru to je to kde sú tie pyramídy :). No nie, to je Mexiko – teraz už budem vedieť.

Každopádne základné vedomosti o Peru som mal a vedel som, že chcem vidieť Machu Picchu, jazero Titicaca a Amazonku, ktorá tam pramení (ak sa to tak dá nazvať). Tiež som vedel, že preslávená halucinogénna ayahuasca bude musieť ostať na inokedy, ceremónia je časovo náročná ak to človek nechce odfláknuť. Opäť som raz podľahol vlastnej lenivosti a nechal itinerár na ostatných členov výpravy s tým, že koniec som si poupravil a miesto Santa Cruz treku v Huaráze, kam sa vybrali oni, som zaradil sólo výlet do amazonského pralesa.

Štandardú zostavu bratranec Paľo, sesternica Janka a #neviemakotonazvať Triko mala na tomto tripe doplniť moja ctená pani manželka, tá ale na poslednú chvíľu napriek už kúpenej letenke výlet vzdala kvôli kombinácii vysokej poruchovosti lietadiel, hrozby ISIS, blížiaceho sa narodenia šteniat, nedostatku (či úplnej absencii) hviezdičiek v popise predpokladaných ubytovacích zariadení atď.

20150910-IMG_9889(Triko – ten v červenom tričku)

inka trail 4

(Janka na bezpečnom most/híd-e)

palo

(Paľo)

Let bol v pohode, v Lime sme sa ubytovali v niečom hodne chatrčoidnom (vlnitý plech rulez), ale tak  prespať sa dá takmer kdekoľvek. Mne to nevadilo, ale keď už Triko má výhrady, tak sa zrejme nejaké nedostatky objavili. Asi najväčší “problém” všeobecne v ubytovniach boli raňajky. Chlieb/žemľa s maslom a čajom – v lepších etablismánoch pridali lekvár. Trochu jednotvárne, našťastie ja som sa na jedlo nikdy nepozeral – resp. kým som sa stihol pozornejšie mu prizrieť už som ho mal zjedené. Podľa rád chlapíka z hostelu sme sa vybrali autobusom do centra, ktoré sa v Peru univerzálne v každom meste volá Plaza de Armas.

20150909-IMG_9792 20150909-IMG_9809

Autobusy sú tu neorganizovaná, priam anarchokapitalistická záležitosť a reklama sa robí on the fly, autobus zbiera vykrikovaním pohoniča ľudí na random miestach na chodníku. Trošku sme sa obávali či sa nám podarí vystúpiť na správnej „zástavke“, lebo mincami v ruke štrngajúci borec vyberajúci v autobuse peniaze nerozumel nám a ani my jemu :). Počas jazdy sme si užili krátky jam pouličného rappera a nejakým šťastím vystúpili zhruba správne. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše – Lima je strašná diera, čiže nejako extra čo si pozrieť nebolo, prešli sme pár námestí, nejaký kostol a pozreli sme si kopec s farebným sídliskom. Ak niekto plánujete výlet do Peru na Limu si viac ako deň nenechávajte – zbytočne by ste tu zabili čas, ktorý môžete venovať zaujímavejším miestam.

20150909-IMG_9813
20150909-IMG_9816
20150909-IMG_9811
20150909-IMG_9821-Pano

V snahe nájsť aj niečo pekné prišiel nápad pozrieť si luxusnejšiu štvrť Miraflores, problém bol v tom hromadnodopravnom chaose nájsť autobus, ktorým by sme sa tam dostali. Vybrali sme sa približným smerom, nehrozilo veľmi, že trafíme tam kam chceme, ale vedeli sme, že horšie než dostať sa k moru (oceánu) sa nám stať nemôže. Vodič sa s nami vôbec nemaznal, lietali sme tam ako handry.

IMG_5075
(viete prečo sa tak smejeme? Nevyzerá to byť možné, ale na poslednom spomaľovači sme si skoro obúchali hlavu o strop)

Oceán bol underwhelming, prístup k pláži je cez útes, všetko zasvinené – všeobecne v Lime (a vlastne v Peru) sa asi veci hádžu na zem, alebo do vody. Miraflores sme o slušný kus minuli, ale aspoň z pláže sme ho videli. Nejakým šťastím sme ale skončili (časovo i priestorovo) priamo pri vchode na najvačší food festival južnej ameriky Mistura. S Trikom sme sa teda rozhodli ho navštíviť a urobili sme dobre. Na seriózne jedlo síce stáli dlhé rady, v ktorých sa nám čakať nechcelo, ale v dvoch halách boli stánky s ochutnávkou alkoholu, čokolády, ovocia, roznych maškŕt – no paráda. Otočili sme všetko niekoľko krát a bolo tam veľa zaujímavého. Okrem toho sme dôkladne ochutnali lokálne pivá a aspoň trochu sme si upgradli spomienky na dieru zvanú Lima.

20150910-IMG_9834

Na druhý deň sme už našťastie leteli co Cuzca a začala tá zaujímavejšia časť tripu. Ubytovanie sme mali luxusné, jediným narušením idylky boli Trikove prekvapivé a zvláštne modulované výkriky zo sprchy (netiekla teplá voda). No a možno opäť suché raňajky. Cuzco je vo výške 3400 metrov nad morom, prakticky sme si to ale preverili až na prvých schodoch. Zaujímavé pocity – stúpaš, po 5 schodoch si zadýchaný ako po ťažkých drepoch a nezlepšuje sa to.

IMG_5120
(the schody – Triko ich najprv chcel zdolať poklusom – nevydalo)

Prešli sme sa po meste, zistili, že k ruinám na okolí sa nám nechce ísť pozrieť až tak, že by sme boli ochotní zaplatiť požadované vysoké vstupné, alebo podľahnúť niektorému z mnohých prevádzačov, ktorí nás tam chceli zobrať okľukou na koňoch. Miesto toho sme si vyliezli na kopec k soche bieleho Ježiša, ktorý upažoval Rio-style nad mestom a Triko sa zoznamoval s lamami.

20150910-IMG_9873
20150910-IMG_9892
20150910-IMG_9898

Po návrate do centra sme si vybavili na ďalší deň autobusový výlet po Sacred valley of the Incas. Ja som sa nechal nahovoriť master marketérom na opravu topánok, napapali sme sa na tržnici. Toto bola kapitola sama o sebe, vývarovne na tržniciach kde nám nejaká mamuše dala domácke jedlo, uberporciu za smiešny peniaz, vynikajúcu polievku, hlavné jedlo a čaj koka alebo maté – výborné niečo.

20150910-IMG_9913IMG_515420150910-IMG_992220150910-IMG_9930IMG_5067
Sacred valley tour nás previedla cez Ollantaytambo. Pisac a Urubambu. Pobehali sme ruiny (s výkladom), dostali jesť a pozreli si ako lokáli vyrábajú a farbia látky. Pohodový deň.

 20150911-IMG_0018(vidíte tam tú tvár nahnevaného obra vľavo?)

20150911-IMG_9952 20150911-IMG_9963 20150911-IMG_9965 20150912-IMG_0043-Pano

20150912-IMG_0052

Večer sme ešte skočili na prípravnú schôdzu nadchádzajúceho treku k Machu Picchu, ktorý sme mali zajednaný cez Loki travel sídliaci v hosteli neďaleko nášho ubytovania. O treku už v ďalšej časti.

FB fotoalbum

Paľov blog s „trochu“ lepšími fotkami