Nový Zéland (2014) – časť 1.

Kea

Nový Zéland je po Islande určite najzaujímavejšie miesto aké som kedy navštívil. Ak si chcete dať na bucketlist niečo, čo určite nesklame, tak toto sú moje tipy.

Zo Sydney sme sa presunuli na južný ostrov Nového Zélandu do mesta Christchurch. Prileteli sme v noci, úspešne prešli kontrolou na letisku (i keď Triko si svojim passive/aggressive prístupom vyslúžil podrobnú prehliadku) a ubytovali sme sa v motelíku neďaleko letiska. Ráno nás zobudila teta 17x rituálne opakovaným výkrikom “dí fán di plín” (they found the plane po novozélandsky) na margo letu malajských aerolíniní, ktorý sa stratil. Jej radosť však, ako sa neskôr ukázalo, bola predčasná. Pani sa nám milo ponúkla, že nás odvezie do požičovne karavanov. Jej pokročilý vek a fyzická kondícia vo mne nebudil veľkú dôveru v rýchlosť jej reakcií a šoférsku zručnosť, ale dala to v pohode a bezpečne nás odtransportovala na parkovisko plné obytných áut neďaleko letiska.

V požičovni sme sa museli vysporiadať s drobným problémom, počas prípravy na výlet som si totiž neuvedomil, že tu budem potrebovať medzinárodný vodičský preukaz a slečna sa moje slovenské oprávnenie dívala dosť skepticky. Našťastie požadovaný parameter pre “medzinárodnosť” vodičského preukazu bol, že na ňom musí byť napísané “driving license” a túto formulku sme po dôkladnom štúdiu našli vo vodotlači aj na tom mojom.

Dostali sme podrobnú inštruktáž ako obsluhovať obytné funkcie nášho vozidla, hlavne ako bezpečne fungovať s plynovou bombou a potom sme už vyrazili.

Ešte chcem z praktického pohľadu spomenúť poistenie auta. Pre istotu sme sa poistili aj proti prevráteniu auta na bok, asi sme očakávali nejakú divočinu, ale cesty na NZ sú v o dosť lepšom stave než u nás a ani krajnice nie sú extrémne, myslím, že toto je zbytočná položka, pretože prevátenie auta nám naozaj nikdy ani náznakom nehrozilo – dá sa na tom niečo ušetriť. Dôležitý parameter karavanu je aj to či má vlastnú kúpeľňu/WC – s takými strojmi je totiž možné zaparkovať a prespať voľnejšie. My sme mali voz bez týchto vymožeností a s takým je potrebné nocovať len v označených (a platených) kempoch.

Christchursch sme moc nepozerali, i keď nás lákali informáciou, že väčšina mesta sa zrútila pri zemetrasení a aktuálne ľudia žijú v kontajnerových domoch. Na južný ostrov sa ale chodí kvôli prírode, takže sme sa vybrali rovno k Mount Cook. Cestou sme sa zastavili pri jazerách Tekapo a Pukaki (nemýliť si s bukaki).

1

5

4

Po príchode do národného parku Aoraki/Mount Cook sme sa po prvý krát ukempili – prostredie úžasné. Paľo sa fotograficky pripravil na noc a dobre urobil, hviezdna obloha je tu brutálna, u nás je vidieť náznak mliečnej dráhy, tu je to hustý biely pás. Ja som robil osvetľovača, aby bolo vidieť aj náš batmobil. Pomocou mobilnej aplikácie sa nám podarilo identifikovať aj súhvezdie južný kríž – každý, kto rád čítal knihy o námorníkoch iste potvrdí, že pohľad na južný kríž je kľúčový a pre život nevyhnutný zážitok :).

auto

Ráno sme hodili túričku k ľadovcovému jazeru pod horou Mount Cook, krásna príroda, super počasie, krásne kopce, skvelý začiatok tripu.

12

7
.
Po návrate do kempu sme sa vydali do Queenstownu ležiaceho pri jazere Wakatipu. V meste je aj kasíno a hrávajú sa tu aj veľké pokrové turnaje – snáď sa mi sem ešte niekedy podarí vrátiť. Kam sa tu pozriete vidíte príležitosti vyžiť sa v adrenalínových športoch, Paľo s Jankou tu skúsili tandemový paragliding, sú tu lanovky a trasy na zjazdy na mountain bikoch, vodné športy, raj pre mladých ľudí imo. Musím priznať, že som v nádhernom parku pri jazere potupne podľahol Trikovi v real money frisbee golfe. To sa síce odohralo až pri našej druhej návšteve mesta pri návrate z juhu ostrova, ale rozhodol som sa, že všetko napíšem sem nech je to pokope. V Queenstowne je aj shop s údajne najlepšími burgermi na svete, čo teda nemôžem potvrdiť, pretože mňa nejako extra neoslovili. S Trikom sme tu ale náhodne našli japonskú minireštauráciu s vynikajúcim jedlom.

Queenstown

V Okolí jazera sa točili scény z Pána prsteňov, kúpili sme si knihu, kde boli vymenované a pofotené všetky NZ lokácie z filmu aj s GPS koordinátmi a boli sme ich niektoré popozerať. Nájsť ich je ťažšie než by sa zdalo, ale na Novom Zélande, hlavne na južnom ostrove je to viacmenej jedno, aj keď zablúdiš, vždy vidíš niečo krásne.

15

Z Queenstownu sme sa presunuli k Milford Sound, zátoke, ktorá bola v roku 2008 TripAdvisorom vyhlásená za top svetovú destináciu (btw. Queenstown skončil na druhom mieste) a ktorú Rudyard Kipling nazval ôsmym divom sveta. Očakávania boli pochopiteľne vysoké :). Bohužiaľ sme v Milforde chytili zahmlené daždivé počasie, spravili sme si výlet loďou až k otvorenému moru, videli tulene, vodopády, ale bohužiaľ bez výhľadu na panorámu kopcov naokolo.

28

Cestou odtiaľ sme sa zastavili pri nejakých vodopádoch a Mirror Lakes.

34
Ubytovali sme sa v Te Anau a odtiaľ sme ďalší deň vyrazili na jeden z highlightov výletu – Kepler track. Hlavné turistické treky sú na novom Zélande veľmi dobre udržiavané, väčšinou je potrebné si vopred objednať ubytovanie v chatách po ceste. Kepler začína rovinou lesom a po brehu jazera, potom celkom svižne stúpa, mal som so sebou čo robiť.

1

2

3

Najkrajšia časť pochodu je po hrebeni, výhľady sú brutálne, jediné prirovnanie, ktoré ma napadá je, že to vyzerá podobne ako hrebeňovka Nízkych Tatier, akurát kamkoľvek sa pozrieš, vidíš nie mestá, ale obrovské jazerá a ďalšie hrebeňovky Nízkych Tatier 🙂

14

18

Kepler 1

Kepler 2

20

V chatách, kde sme prespávali, býva večer safety briefing, kde chatár vysvetľuje čo robiť v prípade požiaru a všeobecne ako to tam funguje. Okrem toho ale na každej chate pridali zaujímavé zážitky a úsmevné historky – bol to super spoločenský program a chatári naozaj veľmi vtipní chlápkovia. Tým program nekončil, napríklad na prvej chate, Luxmore Hut, chatár zorganizoval vychádzku po okolí, ukazoval turistom rastlinky a vysvetľoval, ktoré sú jedlé, prípadne liečivé a na čo slúžia. V ďaľšej chate, Iris Burn Hut, sme v noci okrem chrápania okolospiacich počuli aj zvláštne pískanie vtákov kiwi.

6

Počas cesty sme stretli niekoľko papagájov Kea, ktorí si z ľudí veľa nerobili, práve naopak, boli drzé ako opice.

16

Zostup z hrebeňa nám chatár opísal ako veľmi závislý od sily vetra, našťastie v čase našej prítomnosti fúkalo len niekde na rozmedzí prikrčenej chôdze a posúvania sa dole po zadku, takže sme to hravo zvládli. Návrat z alpskej do lesnej časti treku bol veľkolepý, stromy boli porastené bielymi chumáčmi, vyzeralo to ako v rozprávke.

21

23

V tejto etape môjho života som bohužiaľ ešte nepoznal základnú fintu v boji proti pľuzgierom – pravidelné natieranie nôh vazelínou, takže si to moje citlivé končatiny pekne odniesli, predsa len je to 4-dňový 60km pochod horským terénom. Našťastie sme si ho trochu skrátili a vynechali sme záverečnú lesnú rovinku, ktorá sa nám už zdala jednotvárna. Napriek bolesti ten výlet stál za to, Nový Zélend je raj pre backpackerov, určite by sa tu dalo stráviť pár mesiacov len chodením po najznámejších trackoch, ktoré tu majú.

Paľov blog s lepšími fotkami (niektoré jeho som použil aj tu)

FB fotogaléria z Kepler tracku

FB fotogaléria z Nového Zélandu