Vidieť raz Amazonku, najznámejšiu rieku, o ktorej som čítal v toľkých dobrodružných knihách, to bol ďalší, zdanlivo nereálny, sen môjho detstva. Keď som sa dozvedel, že amazonský prales môžem navštíviť aj v Peru, tak nebolo o čom rozmýšľať.
Prečo sa ja dám na bársakú sprostosť nahovoriť? Aneb: ako som sa na šesttisícovku vydriapal.
Je síce pravda, že pod Machu Picchu sa dá dostať pohodlne vláčikom a dokonca na kopec k ruinám sa dá vyviezť autobusom, ale kde je v tom zábava?
Čo som čakal od Peru? Nehanbim sa priznať, že som vždy mal guláš v rozdieloch medzi Inkami, Maymi a Aztékmi a nejako som predpokladal, že Peru to je to kde sú tie pyramídy :). No nie, to je Mexiko – teraz už budem vedieť.
Nový Zéland je po Islande určite najzaujímavejšie miesto aké som kedy navštívil. Ak si chcete dať na bucketlist niečo, čo určite nesklame, tak toto sú moje tipy.
Austrália a Nový Zéland – to sú pojmy tak vzdialené, že človek pomaly čaká že tam nájde naozajstných hobitov, že po chodníkoch behajú krokodíly.
Niekoľkodňový trek malajskou džungľou v národnom parku Taman Negara bol pre mňa highlightom, na ktorý som sa na tejto ceste tešil najviac a nebol som sklamaný, stále je to jeden z mojich najzaujímavejších zážitkov v živote.
Keď som bol malý používalo sa slovné spojenie „Choď do Kambodže lekvár kosiť“ keď chcel človek poslať niekoho do riti. Vtedy by ma ani nenapadlo, že sa na tie lekvárové polia niekedy pôjdem aj pozrieť.
